Nepriznanie práva na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva – príklad ako vyzerá nedovolená daňová optimalizácia
Správca dane môže nepriznať právo na odpočítanie DPH, okrem iných dôvodov, aj z dôvodu zneužitia práva.
Tomu sme sa podrobne venovali v predchádzajúcom článku [daňovému podvodu sme sa venovali tu].
Ako ale v praxi vyzerá zneužitie práva? Na čo si podnikatelia musia dať pozor pri daňovej optimalizácii?
Zneužitie daňového práva v praxi
Medzi zneužitím práva a daňovou optimalizáciou je častokrát len veľmi malý rozdiel. Podnikatelia sa preto môžu príliš agresívnou daňovou optimalizáciou dostať až k tomu, že táto optimalizácia bude predstavovať zneužitie daňového práva. Zneužitie daňového práva je pritom zakázané a správca dane na takúto optimalizáciu nebude prihliadať.
Súdny dvor Európskej únie prednedávnom riešil práve takýto prípad príliš agresívnej daňovej optimalizácie, ktorá bola posúdená ako zneužitie práva. Poďme sa teda pozrieť na tento prípad s názvom UP CAFFE. [1]
Chorvátska spoločnosť SS-UGO prevádzkovala reštauráciu a poskytovala reštauračné služby. Spoločnosť SS-UGO nebola platiteľom DPH, pretože nedosiahla povinný obrat (v tom čase 35.000 EUR). Na túto spoločnosť sa teda vzťahovalo oslobodenie od DPH v zmysle Smernice EÚ o DPH.
Keďže sa spoločnosti SS-UGO darilo, jej obrat sa začal približovať sume 35.000 EUR, po prekročení ktorého by sa spoločnosť SS-UGO stala platiteľom DPH.
Aby sa spoločnosť SS-UGO vyhla povinnosti platiť DPH a zachovala si oslobodenie od DPH, došlo k založeniu novej spoločnosti UP CAFFE. Spoločnosť UP CAFFE sa navonok tvárila, že prevádzkuje reštauráciu a poskytuje reštauračné služby, ktoré doposiaľ poskytovala spoločnosť SS-UGO. Tak tomu však v skutočnosti nebolo.
Spoločnosť SS-UGO nikde neprestala poskytovať reštauračné služby a spoločnosť UP CAFFE tieto reštauračné služby nikdy od spoločnosti SS-UGO neprevzala do prevádzky. V skutočnosti teda nedošlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti spoločnosti SS-UGO a prebratiu jej podnikateľskej činnosti novou spoločnosťou UP CAFFE. Došlo iba k tomu, že spoločnosť UP CAFFE navonok vystupovala tak, že prevádzkuje reštauráciu a poskytuje reštauračné služby, ktoré však stále poskytovala spoločnosť SS-UGO.
Spoločnosť UP CAFFE v praxi teda iba vystavovala a prijímala faktúry týkajúce sa reštauračných služieb, ktoré poskytovala spoločnosť SS-UGO.
Tak si spoločnosť SS-UGO ako aj spoločnosť UP CAFFE mohli zachovať obrat do 35.000 EUR a využívať tak oslobodenie od platenia DPH z dôvodu nedosiahnutia potrebného obratu.
Z pohľadu Súdneho dvora Európskej únie však išlo o umelú konštrukciu, ktorej cieľom bolo zneužitie daňového práva. Teda zachovanie výhody oslobodenia od DPH z dôvodu, že ani jedna spoločnosť sa nestala platiteľom DPH, pretože nedosiahla potrebný obrat.
Chorvátske daňové orgány ako aj Súdny dvor Európskej únie posúdili založenie novej spoločnosti UP CAFFE ako umelú konštrukciu. Táto spoločnosť totiž nikdy skutočne neprevádzkovala reštauráciu a nevykonávala reštauračné služby – tie stále poskytovala spoločnosť SS-UGO.
Tak obe spoločnosti ťažili z toho, že nepresiahli obrat 35.000 EUR a nestali sa teda platiteľmi DPH.
Podľa Súdneho dvora Európskej únie boli pritom splnené obe podmienky na to, aby išlo o zneužitie práva.
Po prvé, spoločnosti SS-UGO a UP CAFFE formálne splnili podmienky stanovené právnym poriadkom na oslobodenie od DPH (nepresiahli obrat 35.000 EUR), čím získali daňovú výhodu, pretože neboli platiteľmi DPH. Súčasne je však táto daňová výhoda v rozpore s cieľmi sledovanými Smernicou EÚ o DPH a vnútroštátnymi daňovými predpismi.
Je tomu tak preto, že jediným cieľom tejto umelej konštrukcie bolo získanie tohto daňového zvýhodnenia – oslobodenia od platenia DPH. A to je druhá podmienka pre konštatovanie, že došlo k zneužitiu práva.
Inak povedané, spoločnosť SS-UGO si chcela ponechať tú výhodu, že do obratu 35.000 EUR nebude platiteľom DPH. Preto došlo k založeniu spoločnosti UP CAFFE, ktorá navonok vystupovala tak, že poskytuje reštauračné služby namiesto spoločnosti SS-UGO.
To však pravda nebola a reštauračné služby v skutočnosti stále poskytovala spoločnosť SS-UGO a spoločnosť UP CAFFE iba prijímala a vystavovala faktúry za takúto činnosť.
Tak si obe spoločnosti zachovali oslobodenie od DPH, pretože ani jedna spoločnosť nedosiahla obrat 35.000 EUR, po dosiahnutí ktorého by sa automaticky stala povinným platiteľom DPH.
A presne toto je umelá konštrukcia, ktorej jediným cieľom je daňová optimalizácia. Takéto podnikateľské riešenie totiž nemá žiaden iný cieľ a ani žiaden iný hospodársky dôvod.
Dôsledkom je potom to, že daňové orgány na takéto umelé konštrukcie neprihliadajú a v prípade spoločnosti UP CAFFE rozhodli o povinnosti zaplatiť DPH. Do povinného obratu 35.000 EUR totiž počítal tak obrat spoločnosti SS-UGO ako aj UP CAFFE.
V praxi sa s podobnými štruktúrami a optimalizáciami stretávame pomerne často. Mnoho developerov si napríklad zakladá SPV (pozn.: special purpose vehicle) – teda spoločnosti určené len na konkrétne účely, a to s cieľom daňovej optimalizácie. Na jeden developerský projekt môže byť potom založených aj niekoľko desiatok SPV spoločností. Často je jediným účelom iba daňová optimalizácia, pričom iný cieľ alebo hospodársky dôvod neexistuje.
Presne takéto a mnohé iné umelé konštrukcie, ktorých jediným cieľom je získať daňovú výhodu (optimalizáciu), sú zneužitím práva, ktoré je zakázané. Podnikateľom potom pri takejto agresívnej optimalizácií hrozí dodatočné zdanenie optimalizovaných činností.
Ak rozmýšľate o daňovej optimalizácii, spravte to rozumne a vyhnite sa budúcim problémom.
[1] Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, vo veci UP CAFFE, C-171/23.
