V predošlých článkoch sme sa venovali otázke, kedy môže správca dane odmietnuť právo na odpočítanie DPH. Správca dane tak môže spraviť z dôvodu daňového podvodu alebo zneužitia práva. Dnes sa pozrieme na to, ako a kedy dochádza k prenosu dôkazného bremena v daňovej kontrole DPH.
Kto je povinný dokazovať daňový podvod alebo zneužitie práva? Kedy sa musí daňový subjekt začať brániť?
Ako sme uviedli v predošlých článkoch, v rámci daňovej kontroly DPH, ale aj iných daní, leží dôkazné bremeno primárne na daňovom subjekte. Daňový subjekt je totiž povinný preukázať správcovi dane, že si DPH z faktúr od svojich dodávateľov odpočítal oprávnene, resp. že si vrátenie svojej DPH nárokuje oprávnene.
Daňový subjekt realizuje svoje dôkazné bremeno takým spôsobom, že riadne vyplní daňové priznanie a predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré musí podľa právnych predpisov viesť. Tým si splní svoju povinnosť tvrdiť a svoju dôkaznú povinnosť.
Pokiaľ daňový subjekt unesie svoje dôkazné bremeno a preukáže splnenie podmienok práva na odpočítanie DPH, správca dane môže toto práva odmietnuť iba z dôvodu daňového podvodu alebo zneužitia práva.
Daňový podvod a zneužitie práva je však daňový úrad povinný nielen náležite tvrdiť, ale aj preukázať.
Leží na ňom teda dôkazné bremeno, aby daňový podvod alebo zneužitie práva preukázal. Správca dane teda musí uviesť relevantné skutočnosti a dôvody, ktoré preukazujú, že daňový subjekt sa zapojil do podvodného konania alebo zneužil právo na odpočítanie DPH. Nemôže ísť len akékoľvek skutočnosti, ale tieto musia byť zdôvodnené a mať oporu vo vykonanom dokazovaní a v administratívnom spise.
Nestačí teda len konštatovanie, že daňový subjekt sa zapojil do podvodného konania alebo že zneužil právo na odpočítanie DPH.
Tento postup správca dane realizuje podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, a to kvalifikovanou a zdôvodnenou výzvou na odstránenie pochybností. Len realizáciou tohto postupu môže dôjsť k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane späť na daňový subjekt. (rozsudok Najvyšší správny súd SR, sp. zn. 1Sžfk/10/2020).
Aby správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno musí identifikovať konkrétne skutočnosti, ktoré objektívne preukazujú zapojenie daňového subjektu do podvodného konania alebo zneužitie práva na odpočítanie DPH.
V tomto štádiu daňovej kontroly daňovým subjektom v zásade odporúčame počkať, či správca dane riadne preukáže daňový podvod alebo zneužitie práva. Nadmerná iniciatíva daňového subjektu môže byť v tomto štádiu, podľa povahy veci, kontraproduktívna.
V prípade, ak správca dane unesie svoje dôkazné bremeno a preukáže daňovému subjektu účasť na daňovom podvode alebo zneužitie práva na odpočítanie DPH, je opäť na daňovom subjekte, aby sa bránil a vyvinil sa.
Až v tomto štádiu, potom čo správca dane riadne unesie svoje dôkazné bremeno, je úlohou daňového subjektu, aby preukázal, že (i) bol dostatočne obozretný a vykonal všetko, čo je od neho možné rozumne požadovať, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode alebo (ii) posudzované obchodné transakcie majú aj iný ekonomický a hospodársky účel, ako je získanie daňového zvýhodnenia (zneužitie práva).
Dôkazné bremeno v daňovej kontrole sa teda takpovediac prelieva z daňového subjektu na správcu dane a prípadne späť na daňový subjekt atď.
Okrem toho, že správca dane je povinný vo výzve podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku preukázať daňovému subjektu zapojenie do podvodného konania alebo zneužitie práva, musí to spraviť včas.
Správca dane je totiž povinný oboznámiť kontrolovaný daňový subjekt s tým, z akého dôvodu mu plánuje nepriznať právo na odpočítanie DPH – z dôvodu daňového podvodu alebo zneužitia práva, a to počas daňovej kontroly (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžf/31/2016). Daňový subjekt totiž musí mať reálnu možnosť sa voči záverom správcu dane brániť, uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, aby sa vyvinil.
V praxi sa však často stáva, že správca dane síce oznámi daňovému subjektu, že sa zúčastnil daňového podvodu alebo zneužil právo na odpočítanie DPH, ale až v protokole z daňovej kontroly. Takýto postup správcu dane je nesprávny a vedie k zrušeniu následného rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.
V takom prípade totiž daňový subjekt nemal možnosť sa proti záverom správcu brániť, uvádzať nové skutočnosti a dôkazy na svoju obranu.
Daňová kontrola a následné vyrubovacie konanie je teda živým a dynamickým procesom, na ktorý sa treba vopred pripraviť, zvoliť si stratégiu a v priebehu daňovej kontroly vhodne reagovať na jej vývoj. Niekedy je vhodné správcovi dane predložiť všetky doklady vopred, inokedy je zase výhodnejšie počkať na výzvy správcu dane a reagovať až dodatočne. Vždy je však dôležité správcu dane neupozorňovať na procesné chyby, ale naopak tieto využiť vo svoj prospech.
Ak sa Vám začala daňová kontrola, pripravte sa na ňu riadne, strategicky a bráňte svoje práva spoločne s našimi odborníkmi.
Kontaktovať môžete priamo nášho zakladateľa a konateľa – JUDr. Alexander Uj, a to na telefonicky na čísle: +421 948 253 977 alebo emailom na: .
