Daň z finančných transakcií: Usmernenie Ministerstva financií SR

Zákon o dani z finančných transakcií (zákon č. 279/2024 Z. z. – ďalej len „Zákon DFT“) je od 01. apríla 2025 účinný a mnohé banky už podnikateľom strhávajú tzv. transakčnú daň. Transakčnej dani sme sa vo všeobecnej rovine venovali aj v predchádzajúcom článku. V súvislosti so Zákon DFT bolo, a aj stále je, spojených mnoho otázok: kto je vlastne daňovníkom, ako správne určiť transakčnú daň z preúčtovaných nákladov, a mnoho iných. Túto neurčitosť sa Ministerstvo financií SR pokúsilo odstrániť a vydalo usmernenie k dani z finančných transakcií.

Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov (ďalej len „Usmernenie“) je dostupné tu: https://www.mfsr.sk/files/archiv/67/Usmernenie-MFSR-k-postupu-pri-posudzovani-vykonavania-cinnosti-danovnika-v-tuzemsku_spos-zdaneniu-preuctovanych-nakladov-a-automatickej-kompenzacii-zostatkov.pdf].

Usmernenie sa teda venuje, okrem iného, týmto problémom:

• vykonávanie činnosti na území SR – pre posúdenie, či zahraničný podnikateľ je alebo nie je daňovníkom;
• spôsob zdanenia preúčtovaných nákladov.

V tomto článku sa postupne pozrieme na okruhy problémov, ktorým sa Usmernenie venuje, a to ako ich bude posudzovať nielen Ministerstvo financií SR, ale najmä príslušný správca dane.

Zahraničný podnikateľ sa stáva daňovníkom, ak vykonáva činnosť na území SR

Jednou z definícií daňovníka podľa Zákona DFT je aj zahraničná fyzická osoba – podnikateľ, zahraničná právnická osoba a organizačná zložka zahraničnej osoby, ak:

• používa platobné služby poskytovateľa platobných služieb (banka, iní poskytovatelia); a
• vykonáva činnosť v SR.

Na to, aby sa zahraniční podnikateľ stal daňovníkom dane z finančných transakcií teda stačí, aby v SR vykonával činnosť.

Príklad: Zahraničná právnická osoba, so sídlom v Poľsku, ktorá používa bankový účet otvorený v poľskej banke, ponúka svoje tovary v obchode zriadenom v SR.

Takáto zahraničná právnická osoba je daňovníkom dane z finančných transakcií.

Doposiaľ však nebolo úplne jasné, čo sa považuje za činnosť vykonávanú v SR. Túto nejasnosť sa pokúsilo odstrániť Ministerstvo financií SR vo svojom Usmernení.

Podľa Usmernenia je činnosť daňovníka vykonávaná na území SR ak je:

• vykonávaná úplne alebo z časti prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činností, ktoré sú umiestnené v SR.Za takéto miesta sa považujú najmä miesta, z ktorých je činnosť daňovníka organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja – obchod, technické zariadenie (pravdepodobne bolo myslené miesto, kde má daňovník svoje technické zariadenie, ktoré používa na svoju činnosť), trvalé miesto poskytovania služieb, stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov, montážnych projektov.Trvalým je však len miesto, ak sa na vykonávanie činnosti v SR používa sústavne alebo opakovane, a to prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia.Za činnosť vykonávanú v SR sa považuje aj činnosť, ktorú daňovník vykonáva prostredníctvom tretej osoby, ktorá koná v mene daňovníka (zamestnanec, splnomocnený zástupca) a sústavne alebo opakovane prevažnú časť mesačného zdaňovacieho obdobia prerokováva alebo uzatvára v mene daňovníka zmluvy.

  Za činnosť vykonávanú v SR sa však nepovažuje uskladnenie zásob daňovníka bez inej súvisiacej činnosti a ani nákup strojov.

  Príklad: zahraničná právnická osoba – cestovná kancelária v SR vykonáva činnosť, pretože má v SR obchodné miesto (kancelárie). Náklady na svoju činnosť v SR platí zo zahraničného bankového účtu.

  Takáto zahraničná právnická osoba je daňovníkom dane z finančných transakcií. Transakčnej dani však podliehajú iba finančné transakcie na jej zahraničnom účte, ktoré súvisia s jej činnosťou v SR (úhrada miezd zamestnancom, odmien sprostredkovateľom, nájom kancelárie a iné).

  Takáto zahraničná právnická osoba je súčasne aj platiteľom dane z finančných transakcií, a teda je povinná si sama určiť výšku transakčnej dane, odviesť ju správcovi dane a podať oznámenie o dani z finančných transakcií, a to za každý kalendárny mesiac v roku.

• v tuzemsku umiestnená platforma – napríklad softvér, a to vrátane webového sídla alebo jeho časti, aplikácií a mobilných aplikácií, ktorá je prístupná zákazníkom daňovníka a umožňuje daňovníkovi vykonať činnosť v prospech jeho zákazníkov.Nestačí však, že tovary a služby na platforme sú ponúkané zákazníkom v SR, je potrebné, aby bola platforma umiestnená v SR.Platforma sa podľa nášho názoru bude považovať za umiestnenú v SR iba v prípade, ak sa samotný zdrojový a/alebo strojový kód platformy bude nachádzať na serveroch v SR. Ide však len o náš názor, konkrétna odpoveď na otázku – čo znamená umiestnenie platformy, sa v Usmernení nenachádza.
• v tuzemsku umiestnený online trh, ktorý umožňuje zákazníkom uzatvárať zmluvy na diaľku s daňovníkom.Ani v tomto prípade však na naplnenie tejto podmienky nestačí, aby boli tovar a služby na online trhu iba ponúkané zákazníkom v SR. Online trh musí byť umiestnený v SR.Za online trh umiestnený v SR sa podľa nášho názoru bude považovať iba online trh, ak sa samotný zdrojový a/alebo strojový kód online trhu bude nachádzať na serveroch v SR. Ide však len o náš názor, konkrétna odpoveď na otázku – čo znamená umiestnenie online trhu, sa v Usmernení nenachádza.
• poistné riziko podľa poistnej zmluvy umiestnené v SR, ak toto poistné riziko súvisí s činnosťou daňovníka.Uvedené platí pre poistené nehnuteľnosti, ich súčasti a príslušenstvo, vrátane vecí, ktoré sa v nich nachádzajú, ak sa nachádzajú v SR ako aj pre poistené dopravné prostriedky, ktoré sú alebo majú byť evidované v príslušnom registri v SR.

Ak teda zahraničný podnikateľ splní aspoň jednu z vyššie uvedených podmienok, ktoré definujú činnosť v SR, stáva sa daňovníkom dane z finančných transakcií. To platí bez ohľadu na to, že takýto subjekt nemá v SR sídlo alebo miesto podnikania a ani nevyužíva platobné služby poskytovateľov platobných služieb v SR.

Vzniká však otázka, z akých transakcií je daňovník, ktorý je zahraničným podnikateľom, platiť transakčnú daň?

Z akých finančných transakcií platí zahraničný podnikateľ, ktorý je daňovníkom, transakčnú daň a kto je v tomto prípade platiteľom dane?

Ak chceme zmysluplne zodpovedať tieto otázky, musíme si zahraničných podnikateľov ako daňovníkov rozdeliť.

Zahraničný podnikateľ, ktorý:

• nemá sídlo ani miesto podnikania v SR, nemá platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v SR, ale v SR vykonáva činnosť – platí transakčnú daň výlučne z finančných transakcií, ktoré súvisia s jeho činnosťou v SR. Inak povedané, jeho finančné transakcie, ktoré súvisia s jeho činnosťou v SR podliehajú transakčnej dani, hoci sú vykonávané na zahraničnom platobnom účte.Pokiaľ finančná transakcia iba z časti súvisí s jeho činnosťou v SR, suma základu dane a výška dane z finančných transakcií sa určí pomerne podľa časti sumy finančnej transakcie, ktorá prislúcha činnosti vykonávanej v SR.Takýto daňovník sa však stáva aj platiteľom dane z finančných transakcií. To znamená, že je povinný si sám vypočítať a odviesť daň z finančných transakcií a podať oznámenie o dani z finančných transakcií.
• nemá sídlo ani miesto podnikania v SR, ale má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v SR – platí transakčnú daň zo všetkých finančných transakcií, ktoré vykoná na tomto platobnom účte. To platí bez ohľadu na to, či tieto finančné transakcie súvisia alebo nesúvisia s jeho činnosťou v SR.Takýto daňovník nie je platiteľom dane z finančných transakcií, pretože transakčnú daň vypočíta, vyberie a odvedie správcovi dane príslušný poskytovateľ platobných služieb so sídlom v SR.

Nie je pritom vylúčené, aby zahraničný podnikateľ:

• platil transakčnú daň z finančných transakcií, ktoré súvisia s jeho činnosťou v SR a ktoré sú vykonávané na zahraničnom účte; a súčasne
• platil transakčnú daň zo všetkých finančných transakcií, ktoré vykoná na platobnom účte u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v SR.

Príklad: zahraničná právnická osoba vykonáva činnosť v SR a náklady na túto činnosť si hradí zo zahraničného bankového účtu. Súčasne má bankový účet aj u banky so sídlom v SR, kde tiež vykonáva finančné transakcie.

Takáto zahraničná právnická osoba bude platiť transakčnú daň z finančných transakcií:

• ktoré vykoná zo zahraničného platobného účtu a tieto transakcie súvisia s jej činnosťou v SR; a súčasne
• ktoré vykoná na bankovom účte vedenom u banky so sídlom v SR.

Transakčná daň z preúčtovaných nákladov – ako na to, aby bola daň čo najnižšia?

Ministerstvo financií SE v Usmernení ďalej potvrdilo to, čo k preúčtovaným nákladom zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR a naše právne závery.

Stále však nemáme presnú definíciu toho, čo sa považuje za preúčtovaný náklad.

Podľa Usmernenia je preúčtovaným nákladom iba prípad, ak daňovník (Spoločnosť A) uzavrie zmluvu alebo iný obdobný právny vzťah s treťou osobou (Spoločnosť B), podľa ktorej Spoločnosť B poukazuje prostriedky – teda platby, iným subjektom, a to za Spoločnosť A.
Súčasne sa za preúčtované náklady považuje aj tzv. alokácia nákladov.

Príklad: Spoločnosť A (daňovník) sa dohodne so Spoločnosťou B, že Spoločnosť B za Spoločnosť A zaplatí tretej osobe kúpnu cenu nového stroja, ktorý bude dodaný spoločnosti A. Spoločnosť B zaplatí za Spoločnosť A kúpnu cenu tretej osobe a tretia osoba dodá stroj Spoločnosti A. Spoločnosť B následne preúčtuje náklady – kúpnu cenu stroja, Spoločnosti A v plnej sume. V tomto prípade ide o preúčtovaný náklad, ktorý podlieha transakčnej dani.

Podľa nášho názoru je v tomto prípade dôležité aj to, že.

• náklady Spoločnosti B táto spoločnosť preúčtuje Spoločnosti A. Podľa § 3 ods. 3 bodu 4. Zákona DFT je daňovníkom len osoba, ktorej sú náklady aj skutočne preúčtované. Nezáleží pritom na tom, akou formou došlo k preúčtovaniu.
• náklady, ktoré Spoločnosť B zaplatí by pri bežnom chode udalostí mala znášať Spoločnosť A, čo aj platí. Tieto náklady sú jej preúčtované.
• náklady, ktoré sú Spoločnosti A preúčtované súvisia s jej činnosťou.

Usmernenie nám k tomu pridáva ešte jednu podmienku – existencia zmluvy, dohody alebo iného právneho úkonu medzi Spoločnosťou A a Spoločnosťou B.

Na základe vyššie uvedeného preto podľa nás preúčtovaným nákladom nie je činnosť zúčtovacieho centra.

Príklad: Spoločnosť A je účtovnou firmou, ktorá poskytuje svoje služby Spoločnosti B ako svojmu klientovi. Okrem toho Spoločnosť A a Spoločnosť B sa dohodli, že úhrady miezd pre zamestnancov spoločnosti B bude vykonávať Spoločnosť A. Za týmto účelom jej Spoločnosť B každý mesiac pošle presnú sumu na úhradu miezd zamestnancov Spoločnosti B a Spoločnosť A tieto peňažné prostriedky iba poukáže na príslušné bankové účty. Spoločnosť A následne tieto náklady nepreúčtováva Spoločnosti B.

Dani z preúčtovaných nákladov nepodlieha podľa Usmernenia prevzatie dlhu, novácia záväzku a ani prípad, že daňovník nakupuje tovar alebo službu vo svojom mene a pre seba, a následne tovar alebo službu ďalej predáva iným daňovníkom.

Pri preúčtovaných nákladoch sa platí transakčná daň:

• vo výške 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov, a to bez obmedzenia jej výšky, ak daňovník nevie preukázať transakcie, ktoré za neho platil iný subjekt.Príklad: Daňovník A zaplatil za Daňovníka B 3 platby po 100.000 EUR (spolu 300.000 EUR). Daňovník A preúčtoval tieto náklady vo výške 300.000 EUR Daňovníkovi B. Daňovník B nevie tieto finančné transakcie Daňovníka A identifikovať.Daňovník B teda zaplatí transakčnú daň z preúčtovaných nákladov zo základu dane 300.000 EUR a v sadzbe 0,4 % – teda sumu 1.200 EUR. 
• vo výške 0,4 % zo sumy finančných transakcií, ktoré boli za daňovníka vykonané, ak daňovník vie tieto transakcie preukázať. Tu sa však uplatní maximálna výška transakčnej dane v sume 40 EUR.Príklad: Daňovník A zaplatil za Daňovníka B 3 platby po 100.000 EUR (spolu 300.000 EUR). Daňovník A preúčtoval tieto náklady vo výške 300.000 EUR Daňovníkovi B. Daňovník B vie tieto finančné transakcie Daňovníka A identifikovať.Daňovník B teda zaplatí transakčnú daň z každej z finančných transakcií Daňovníka A, ktoré Daňovník A uhradil za Daňovníka B. Daňovník B teda zaplatí transakčnú daň z platby:
  
  100.000 EUR vo výške 40 EUR;
  
  100.000 EUR vo výške 40 EUR;100.000 EUR vo výške 40 EUR;

spolu 120 EUR.

Pri preúčtovaných nákladoch je pritom potrebné myslieť aj na to, že daňovník dane z preúčtovaných nákladov je aj platiteľom tejto dane. To znamená, že je povinný si určiť výška transakčnej dane, daň odviesť a podať oznámenie o dani z finančných transakcií.

Daňovník, ktorý platí daň z preúčtovaných nákladov si môže od svojej daňovej povinnosti odpočítať daň z finančných transakcií, ktorú už daňovník zaplatil pri platbe preúčtovaných nákladov, ako aj daň z finančných transakcií, ktorú zaplatil iný subjekt pri platbách za tohto daňovníka.

Príklad: Daňovník A zaplatil za Daňovníka B 3 platby po 100.000 EUR (spolu 300.000 EUR). Daňovník A preúčtoval tieto náklady vo výške 300.000 EUR Daňovníkovi B. Daňovník B vie tieto finančné transakcie Daňovníka A identifikovať.

Daňovník B teda zaplatí transakčnú daň z každej z finančných transakcií Daňovníka A, ktoré Daňovník A uhradil za Daňovníka B. Daňovník B teda zaplatí transakčnú daň z platby:

• 100.000 EUR vo výške 40 EUR;
• 100.000 EUR vo výške 40 EUR;
• 100.000 EUR vo výške 40 EUR;

spolu 120 EUR.

Daňovník B je pritom oprávnený si od tejto dane z preúčtovaných nákladov odpočítať transakčnú daň, ktorú už Daňovník B zaplatil, keď platil preúčtované náklady, ako aj transakčnú daň, ktorú zaplatil Daňovník A, keď platil platby za Daňovníka B.

Daňovník B si teda od sumy 120 EUR môže odpočítať:

• 40 EUR, ktoré Daňovník B zaplatil pri platbe preúčtovaných nákladov (pri platbe 300.000 EUR); a
• 120 EUR, ktoré Daňovník A zaplatil pri platbách za Daňovníka B (40 EUR z platby 100.000 EUR, 40 EUR z platby 100.000 EUR a 40 EUR z platby 100.000 EUR) – spolu teda 120 EUR.

Daňovník B preto v oznámení o dani z finančných transakcií uvedie preplatok vo výške 40 EUR (120 EUR – 160 EUR).

Rovnako sa pritom bude postupovať aj v prípade, keď Daňovník B nevie identifikovať platby Daňovníka A.

Daň z finančných transakcií značne ovplyvní podnikateľské prostredie v SR a najmä podnikateľov, ktorí vykonávajú tisícky platieb počas kalendárneho mesiaca, a dokonca aj zahraničných podnikateľov. Transakčná daň sa dá však zákonným spôsobom optimalizovať.

Pokiaľ máte záujem sa o optimalizácií dozvedieť viac, neváhajte nás kontaktovať na adrese alebo si rovno dohodnite konzultáciu s naším zakladateľom Alexandrom Ujom na adrese alebo telefonicky na čísle +421 948 253 977.